reklama

Iluzionista

Každý z nás má v sebe niečo, čo nás sprevádza bez toho, aby sme na to mali vplyv. Každý z nás si v sebe nosí svojho kúzelníka. Aj keď slovo iluzionista je presnejšie, pretože kúzelník kúzli, ale iluzionista pracuje s ilúziami, predstavami. Alebo so skutočnosťou, ktorá je ako odraz na vodnej hladine. Je to náš mozog. Ešte ani v dnešnej dobe nevieme o tomto svojráznom autonómnom svete priveľa, hoci skúmanie mozgu, jeho činnosti a vplyvu na náš život sa teší v poslednej dobe veľkej popularite. Očakávam každú novú informáciu o výskume mozgu, aby som ho mohla považovať za sofistikovanejší stroj. Čo ma ale prekvapilo, bol jeden článoček.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čítala som, že náš mozog je v podstate praveké zviera, fungujúce na jednoduchých princípoch prežitia a v podstate celý náš život sa snaží riadiť tak, aby sme uspokojovali v prvom rade základné potreby a správali sa podľa tisícročiami overených reakcií.

Dalo by sa povedať, že ľudské telo je iba hostiteľom pre vlastný mozog. Že sa vedomie rozhodlo pre takúto svojráznu formu symbiózy. A že väčšinu svojho vedomého života sa iba snažíme získať prevahu.

No a keď sa mu zdá, že sa mu snažíme odporovať, tak nás ovláda pomocou podvedomia a snov. Že náš vlastný mozog nám svojimi spôsobmi dokáže vsugerovať vlastnú vôľu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá vec, ktorá ma pri tejto informácii napadla bola, že sa aspoň budem mať na čo vyhovárať, keď sa v niečom pomýlim, alebo sa niekde strápnim, alebo sa budem chovať ako totálny idiot. Že za to ani nemôžem ja, ako bytosť, ale ten zver prežívajúci v mojom tele, v mojej lebke, ktorý sa popri riadeniu celého tela vo voľných chvíľach zabáva vymýšľaním drobných zákerností. Aj keď to vlastne ani nemusia byť zákernosti, keďže je presvedčený, že koná pre moje dobro.

V nedávnej dobe som sama v sebe vnútorne riešila problém, ktorý nastal bez ohľadu na to, či som o oň stála. Jednoducho tu bol. Celé dni som takmer nedokázala myslieť na nič iné, nemohla som spávať. Neustále dookola mi to chodilo po rozume. Riešila som dilemu. Začalo sa mi o tom snívať. Lenže sny boli v priamom rozpore s tým, ako som o tom v bdelom stave premýšľala. Počas dňa, keď som mala svoje myslenie pod kontrolou (alebo som si to aspoň namýšľala), som presne vedela, čo treba robiť a aký voči všetkému zaujať postoj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Brala som do úvahy všetko možné, svoj status, postavenie, zázemie, tradície, konzervativizmus prostredia v ktorom žijem, predsudky, svedomie, zásady... všetok môj mikrokozmos, ktorý je dôležitý pre moje konanie a myslenie.

Lenže v noci, keď som spala a bola v stave, o ktorom sme presvedčení, že ho neovládame, všetko toto padlo. Dalo by sa to prirovnať ku snu o masturbácii s mrkvou, kedy vo sne myslíme, že je to vlastne dobrý a lacný nápad, ale ráno po prebudení zrazu máme veľmi trápny pocit, že predsa len vibrátor je na uvedenú činnosť príhodnejšia pomôcka a v bežnom živote budeme naďalej tú mrkvu strúhať alebo krájať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A toto presne sa mi dialo. Snívalo sa mi o tom, čo som chcela, aby sa mi snívalo. Znie to paradoxne voči tomu, čo som napísala pred chvíľou, ale preto, lebo aj v reáli som po tom riešení túžila siahnuť, ale nemala som odvahu.

Snívalo sa mi, že problém má riešenie, ktoré ho nie len že rieši, ale poukazuje na to, že žiaden ani neexistuje. Že ak mám pocit, že je potrebné niečo vykonať, tak to vo sne vykonám a ešte možno zájdem aj o kúsok ďalej. (Že tú mrkvu očistím, použijem a potom aj zjem, keď je už teda taká zdravá...)

Oddávala som sa snívaniu. Každý večer som očakávala, že v mojom azyle, v mojom mozgu, sa bude odohrávať presne to, čo potrebujem zažiť, budem cítiť to, čo potrebujem cítiť a počuť to, čo počuť potrebujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokonca som nadobudla dojem, že môj mozog je môj najväčší kamarát, priateľ, útočisko. Že doň môžem emigrovať kedykoľvek je to potrebné. Že za sebou zavriem dvere a ostatní mi môžu viete čo...

Po prečítaní článku pre laickú verejnosť ma ale začali nahlodávať pochybnosti. Je to skutočne tak? Je môj mozog mojim priateľom? Je to skutočne racionálna protihodnota voči intuícii a pocitom, ktoré sú pre ženy také charakteristické?

Nie je to všetko len jeho vlastný výplod, ktorý ma núti robiť a hovoriť veci, ktoré možno nechcem? Alebo ich chcem robiť a hovoriť a on mi len poskytuje možnosť ako ich dosiahnuť?

Zostala som zmätená a zaskočená.

Teraz mám nový problém. Do akej miery som to ja a do akej len mozgová manipulácia?

Diana Ďurinová

Diana Ďurinová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Člen literárneho klubu Poet v Prievidzipráce zvyknem podpisovať dievčenským menom Laslopová Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaliterárne akcievýlety, relax, akcie- tipySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu